Umelá inteligencia patrí medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce technológie súčasnosti a postupne preniká do čoraz viacerých oblastí každodenného života. V aktuálnom školskom roku sa v rámci medzinárodného projektu AI KOMPAS uskutočnil rozsiahly prieskum zameraný na skúsenosti a postoje pedagógov základných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Komárno k využívaniu umelej inteligencie. Do výskumu sa zapojilo 228 pedagógov.

Zástupca primátora Ondrej Gajdáč na tlačovej konferencii určenej pre médiá a riaditeľov škôl zdôraznil vysokú mieru účasti. „Do prieskumu sa zapojilo 228 pedagógov, čo predstavuje približne 85 percent všetkých učiteľov. Môžeme teda hovoriť o skutočne reprezentatívnych výsledkoch. Získali sme cenné informácie z viacerých oblastí – napríklad o tom, ako pedagógovia využívajú umelú inteligenciu vo svojej každodennej práci, ale aj o tom, akým spôsobom ju zapájajú do vyučovania a práce so žiakmi,“ uviedol.

Výsledky ukázali, že umelá inteligencia sa zatiaľ najčastejšie využíva pri administratívnych či prípravných činnostiach. Postupne sa však môže stať prirodzenou súčasťou vyučovacieho procesu. „Umelá inteligencia môže byť výraznou pomocou v pedagogickej práci aj vo vzdelávaní samotnom. Zároveň však musíme brať do úvahy aj možné riziká a hrozby. Aj preto sme iniciovali stretnutie riaditeľov škôl a pedagógov, kde sme výsledky prieskumu analyzovali v širšom odbornom kontexte a otvorili diskusiu o možnostiach i hraniciach jej využívania v školskom prostredí,“ doplnil zástupca primátora.

Skúsenosti učiteľov potvrdzujú, že umelá inteligencia dokáže výrazne uľahčiť prípravu na vyučovanie a priniesť do hodín nové interaktívne prvky. „Na vyučovanie sa viem pripraviť rýchlejšie, dokážem zaradiť viac interaktívnych hier a úloh. Pomocou kvízov a digitálnych riešení viem žiakov aktívne zapojiť do procesu učenia. Na druhom stupni už využívame aj úlohy, do ktorých sa žiaci zapájajú prostredníctvom vlastných mobilných telefónov priamo počas preberania nového učiva,“ priblížila pedagogička Anikó Zácsik.

Odborníci zároveň upozorňujú aj na možné úskalia. Jedným z nich je oslabovanie osobnej komunikácie.
„Rodinná komunikácia zostáva mimoriadne dôležitá. Ak sa dieťa so všetkými otázkami obracia výlučne na umelú inteligenciu, môže sa oslabiť prirodzená rodičovská autorita. Rizikom je aj nesprávne používanie – bez kritického prístupu sa môžeme dostať k nepresným alebo zavádzajúcim informáciám,“ zdôraznila pedagogička.
Na stretnutí zaznelo, že umelá inteligencia môže byť efektívnym nástrojom vo vzdelávaní aj v bežnom živote, no jej využívanie si vyžaduje jasné pravidlá a zodpovedný prístup. Technológiu je možné nastavovať, regulovať a prispôsobiť aj potrebám detí, konečná zodpovednosť však vždy zostáva na používateľovi. Umelá inteligencia je dnes – či už chceme alebo nie – súčasťou nášho života. Otvára nové možnosti aj pre školské prostredie, no zároveň si vyžaduje odborný dialóg, kritické myslenie a uvedomelé používanie v prospech budúcich generácií.