4°C - Komárno Na poslednom stretnutí Kruhu priateľov Podunajského múzea prednášal etnológ a historik Béla Angyal. Témou bola história lodnej dopravy v Komárne v 19. storočí. Z prednášky vyplynulo, že naše mesto v tomto období patrilo medzi významné centrá obchodu s obilím a drevom. Dôležitú úlohu pritom zohrávala jeho výhodná geografická poloha, keďže sútok Váhu a Dunaja vytváral výborné podmienky na rozvoj vodnej nákladnej dopravy a obchodu.
V hospodárskom systéme Habsburskej monarchie zohrávalo Uhorsko dôležitú úlohu pri zásobovaní rakúskych krajín poľnohospodárskymi produktmi. Medzi najvýznamnejšie obilninárske oblasti patrili Báčka a Banát, ktoré sa nachádzajú na území dnešnej Vojvodiny a Rumunska. Pšenicu vypestovanú v týchto oblastiach prepravovali na lodiach, ktoré ťahali proti prúdu Dunaja smerom do Viedne a rakúskych krajín. Komárno ležalo práve na tejto významnej obchodnej trase.
Mesto zohrávalo významnú úlohu aj v obchode s drevom. Z Turčianskej a Liptovskej župy sem každoročne prichádzalo približne desaťtisíc pltí. Na nich sa prepravovala nielen guľatina, ale aj dosky, laty a šindle, vďaka čomu mali miestni remeselníci k dispozícii veľké množstvo kvalitného dreva.
Béla Angyal uviedol, že Komárno bolo v tom čase prosperujúcim obchodným a remeselníckym mestom s približne dvadsiatimi tisícmi obyvateľov. Žilo tu mnoho bohatých obchodníkov s obilím a dostatok dreva zároveň prispieval k rozvoju miestneho stolárstva. Stolári už od 18. storočia vyrábali takzvané komárňanské truhlice. Tieto maľované a vyrezávané truhlice sa na lodiach prepravovali na rôzne trhy.
