Po ôsmich desaťročiach sa jeden z najznámejších symbolov mesta Komárno – tento rok 123-ročná vodárenská veža – opäť dostal do komárňanských rúk. Historická stavba sa stala majetkom akciovej spoločnosti Komárňanské vodárne a kanalizácie (KOMVaK), pričom jej prevod oficiálne schválilo valné zhromaždenie Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti 19. júna po šesťročných rokovaniach. Symbolický význam odovzdania bol dôstojne oslávený počas bezplatného rodinného podujatia KOMVaK FAMILY DAY 2025, ktoré vyvrcholilo veľkolepou svetelnou vodnou show a pouličným festivalom. Brány vodárenskej veže sa v tento deň otvorili aj pre verejnosť.

„Vodárenská veža funguje v podstate od 15. augusta 1902 a dodnes je plne funkčná. Ak by to bolo potrebné, dokázala by zabezpečiť zásobovanie vodou až po tretie poschodie budov v meste,“ povedal István Fekete, bývalý riaditeľ KOMVaK-u. Odborník zároveň podrobne opísal technické riešenia veže: „Nádrž bola zmontovaná teplým nitovaním, má objem 500 m³, priemer 10 metrov a výšku 7 metrov. Voda sa v nej vymieňa tak, že keď spotreba klesne, hladina sa zvýši, čím sa čerpadlá automaticky vypnú. Keď hladina opäť klesne, čerpadlá sa spustia.“

Príbeh vodárenskej veže sa však začal omnoho skôr. V 19. storočí obyvatelia Komárna ešte používali dunajskú vodu, ktorú si privážali vo vozoch a pred použitím ju filtrovali cez riečny piesok. V 90. rokoch 19. storočia sa začalo s vŕtaním studní a na Alžbetinom ostrove objavili kvalitnú pitnú vodu. Po vypracovaní plánov na mestský vodovod bolo miesto pre výstavbu veže určené na Ráckerte – jednom z najvyšších bodov mesta. Táto lokalita bola pôvodne srbským cintorínom, neskôr miestom ťažby hliny a nakoniec skládka odpadu. Projekt vodárenskej veže vypracoval kráľovský stavebný inžinier Elemér Zarka v máji 1901. Romantická stavba s výškou 28 metrov bola dokončená v auguste 1902 a odvtedy je neodmysliteľnou súčasťou siluety Komárna. Technologické vybavenie bolo čiastočne vymenené v 60. rokoch 20. storočia a exteriér bol renovovaný v roku 1973. Nádrž bola vyrobená z teplo kovaného kovu, čo zaručuje jej nepriepustnosť dodnes.

„Táto budova nie je len technickou pamiatkou, ale môže sa stať centrom komunitného života,“ zdôraznil Patrik Ruman, riaditeľ spoločnosti KOMVaK-u, a dodal:. „Veža patrila mestu až do roku 1945. Potom bola zoštátnená a počas privatizácie sa dostala do vlastníctva Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti. No 19. júna sa nám konečne podarilo získať ju späť.“ Dlhodobým cieľom vedenia mesta je, aby sa z vodárenskej veže stal nielen historický objekt, ale aj živé miesto pre komunitné, kultúrne a voľnočasové aktivity. „Celý areál je už v rukách mesta alebo mestskej spoločnosti,“ povedal primátor Béla Keszegh. „Chceme túto stavbu pretvoriť tak, aby si ju mohli užiť aj zvnútra. Aby to bolo miesto stretnutí, oddychu a zábavy, kde sa budú pravidelne konať podobné podujatia ako tento festival.“

Rodinný deň ponúkol bohatý program, najmä pre deti, ktoré si mohli užiť rôzne hry a vodné športy. Tento významný deň bol oslavou minulosti aj budúcnosti – Komárno si opäť privlastnilo jeden zo svojich najvýznamnejších symbolov.